Poslancom SMERu Igorovi Chomovi a Richardovi Rašimu sa podaril pred voľbami veľký úspech. Zákonom o miestnom poplatku za rozvoj zaviedli novú daň s dostatočným odstupom účinnosti po voľbách tak, aby si ju občania skoro nevšimli.
Nový zákon o miestnom poplatku za rozvoj už pri predložení do parlamentu obsahoval množstvo problémov. Aj keď predkladatelia zákon prirodzene prezentovali len v tom najlepšom svetle, a verím že s najlepšími úmyslami, niektoré z jeho ustanovení mali presne opačný efekt.
1 – proti, či prokorupčná funkcia ?
Predkladatelia deklarovali, že zákon stanoví jasné pravidlá, ktoré eliminujú snahu „dohodnúť sa“. Žiaľ, zákon je nastavený tak, že je plne v kompetencii samosprávy (a bez nutnosti toto rozhodnutie zdôvodniť) stanoviť si kde a v akej výške bude poplatok zavedený. Samozrejmosťou je predpoklad, že v samospráve sa nevyskytnú ľudia, ktorí tieto možnosti využijú na položenie jednoduchej otázky stavebníkovi: „Vieme, že sa chystáte stavať, tak sa Vás chceme úctivo spýtať, či chcete poplatok 35€/m2 podlažnej plochy alebo sa nejako dohodneme a poplatok vo Vašej lokalite dáme 10€/m2, alebo ho nezavedieme vôbec?“
2 – (ne)riešiť súčasnú situáciu s príspevkami na infraštruktúru ?
Bolo by výborné, ak by zákon urobil hrubú čiaru za súčasným chaotickým stavom, keď niekto na infraštruktúru dobrovoľne prispieva (či ju dokonca buduje sám) a niekto sa len pripojí a čerpá benefity. Žiaľ, súčasnou situáciou sa zákon vôbec nazaoberá. Len navyše zavádza ďalší poplatok. Zákon sa dal pomerne jednoducho upraviť tak, aby bolo zrejmé, že náklady do verejnej infraštruktúry bude uhrádzať stavebník (a v konečnom dôsledku aj spotrebiteľ) len raz, na toto ale nebola ochota. Platiť sa preto bude dvakrát.
3 – proti/pro rozvojová funkcia
Zákon predpokladá rozvojovú funkciu poplatku, keď sa výnosy z neho majú využiť na dobudovanie infraštruktúry, ktorá je potrebná práve v súvislosti s novou výstavbou. Žiaľ, toto je len myšlienka z dôvodovej správy, ale už nie znenie zákona. Veľmi ľahko sa poplatok stane skôr trestom za rozvoj, keď nová výstavba bude spoplatnená a obec z nej bude „hasiť“ problémy, ktoré vôbec nemusia súvisieť s novou výstavbou.
A to najlepšie na záver
Ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. A preto keď predkladatelia zákona, ktorí sú zároveň primátormi, cítili možnosť ako legálne získať ďalšie peniaze od občanov, neváhali vlastnými pozmeňujúcimi návrhmi spoplatniť aj rekonštrukcie, či iné stavebné úpravy ktoré vyžadujú stavebné povolenie (aj keď nemenia účel využitia stavby). Takto je možné stavbu spoplatniť znovu a znovu a znovu, aj keď je zrejmé, že rekonštrukcia neznamená ďalšiu záťaž územia, ani potrebu budovať novú infraštruktúru.
Naozaj sociálnym prvkom je pozmeňujúci návrh predkladateľov zákona, ktorý zabezpečil, že ľudia v bytovkách sa budú formou poplatku skladať na škôlky a inú infraštruktúru pre ľudí v rodinných domoch. Ak by ste nerozumeli sociálnemu rozmeru, tak ten je skrytý v tom, že ľudia zo štartovacích bytov budú prispievať iba tým „chudobnejším“ stavebníkom rodinných domov, ktorí nestavajú rodinné domy väčšie ako 150m2. (To, že táto nesystémová výnimka navyše priamo podporuje suburbanizáciu a jej negatívne javy, a je v priamom rozpore s viacerými politikami rozvoja miest ani nebudem ďalej uvádzať.)
Na záver by som chcel venovať pár riadkov starostom menších obcí, ako aj starostom mestských častí Bratislavy, v ktorých prevažuje individuálna bytová výstavba. V posledných mesiacoch bolo publikovaných viacero článkov, v ktorých aj starostovia upozorňovali na neľahkú finančnú situáciu obcí a na potrebu riešenia zdrojov pre výstavbu infraštruktúry v obciach. Žiaľ, ak starostovia očakávali, že zákon vyrieši problém s potrebou „dobrovoľných“ darov stavebníkov, tak po zavedení výnimky pre rodinné domy sa ich neľahká situácia vôbec nezlepší. Z dlhodobého hľadiska je zákon katastrofou aj pre Bratislavu. Aj keď v centre sa vyzbierajú dodatočné zdroje z novej výstavby, satelitné časti sa budú naďalej masívne rozrastať najmä formou výstavby (lacnejších) rodinných domov. Žiaľ bez možnosti zabezpečiť zdroje na infraštruktúru. Výsledkom bude gradácia problémov s dopravou alebo nutnosť použiť zdroje vyzbierané v centre na predmestiach.
Pod maskou dobrého úmyslu sa podarilo prijať zlú daň. Napriek tomu však nestrácam nádej, že sa nájdu osvietení poslanci, vrátane predkladateľov alebo priamo vláda, ktorí predložia návrh nového zákona, ktorý by zaviedol poplatok za rozvoj a nie skrytú formu zvýšenia dane z nehnuteľnosti. Predkladatelia zákona prezieravo nastavili účinnosť zákona až s dostatočným odstupom po voľbách (od 1.11.2016), ukáže sa, či sa nájde aj odvaha riešiť túto problematiku odborne a s cieľom zabezpečiť rozvoj miest alebo s cieľom získať si len politické body nech to stojí čo to stojí.
Doplnené 14.12.2015 o 19:00 - Viac k zákonu